ORAVA

Návraty do minulosti…

Z najutajovanejšieho prostredia unikla „tajná“ správa. Na Pražskom hrade sa pripravuje výjazd prvého tajomníka ÚV-KSČ a prezidenta Československej socialistickej republiky Antonína Novotného v polovici septembra 1967 na oslavy stého výročia založenia Martinského gymnázia.

Najvyšší predstaviteľ KSČ a zároveň prezident ČSSR vraj sľub daný Martinčanom dodrží a zároveň navštívi chudobnejšie severné okresy Slovenska, teda Kysuce a Oravu. Pozvánku z týchto okresov mal Antonín Novotný už dlhšie vo svojom pracovnom stole.

V Prahe, ba ani v Bratislave neboli zo zámeru najvyššieho predstaviteľa štátostrany nadšení. Dokonca vraj aj Jozef Lenárt, vtedajší predseda vlády ČSSR neodporúčal túto, povedzme služobnú cestu.

Na Kysuciach a Orave návštevu vítali. Mali totiž málo vedomostí o tom, že nad Prahou sa už preháňa politická búrka. Vedúca sila KSČ slabne, upadá do formalizmu a proti nej dvíhajú hlasy najmä intelektuáli, teda kultúrna fronta. Stagnovať začína aj ekonomika. Nedarí sa napĺňať uznesenia 12. zjazdu KSČ. Celospoločenská kríza stála pred dverami strany a štátu.

Okrem toho Kysučania a Oravci, vychovávaní k úcte ku predstaviteľom verili, že Antonín Novotný im predsa pomôže vymaniť sa z trvalej zaostalosti. Naviac radoví občania, ktorí nemali vedomosti o náture a manieroch Novotného voči Slovensku a Slovákom, kajali sa tým, že jediný prezident spoločného štátu má o chudobný ľud na severe Slovenska záujem.

Pravda je krutá. Kysuce a Orava nepožívali priazeň prezidentov ani pred vojnou, ani po vojne.

Tomáš Garrigue Masaryk chodil často na Slovensko, ale len do Topoľčianok,  možno i do Topoľčian.

Eduard Beneš bol na Slovensku raz, pri podpise Košického vládneho programu. Potom už len ako pragmatik strážil Pražský hrad.

Klement Gottwald, ani ako novinár Pravdy Chudoby vo Vrútkach nemal ďaleko na Kysuce, či Oravu, ale ani ako prezident tieto regióny nenavštívil.

Antonín Zápotocký sa na celý život zahľadel do plameňov oceliarní na Kladne.

Novodobých žijúcich prezidentov, ktorých do kresla prezidenta vyniesla nežná revolúcia nechcem uraziť, nech sa sami  zamyslia nad svojím postojom. Najmä Rudolf Schuster, ktorý mal manželku z Bobrova na Orave, mohol pre tieto regióny urobiť viac.

Z výpočtu mi zostal jediný Novotný, ktorý prejavil záujem o Kysuce a Oravu. Škoda, že tak neskoro, škoda, že až vtedy, keď sa jeho stoličky – stranícka i štátnická – začali podlamovať.

Z výsledkov návštevy Novotného na Kysuciach, Orave, ale najmä v Martine je možné urobiť laický záver, že motívom jeho návštevy boli iné dôvody – dôvody politického charakteru.

Zlé jazyky už vtedy tvrdili, že Novotný slovákom neverí a má z nich strach. V momente, ako menej početná prezidentova kolóna prekročila hranice Česko-Slovenska, na jeho limuzíne sa zatiahli záclonky. Ján Marejka, vtedajší vedúci tajomník OV KSS v Čadci mal ťažkosti vytiahnuť ho z auta na kamenistú kysuckú zem. Odmietajú akúkoľvek diskusiu a len stroho apeloval zalesniť, zalesniť, zalesniť. Tisíce kysuckých baníkov, ktorí v pote tváre ťažili uhlie v ostravských baniach ho nezaujímali. Po mesiacoch, keď sme sa stretli pred jeho chatou na brehu Oravského mora na bobrovskej strane, Ján Marejka nedobre na stretnutie s Novotným spomínal.

Neskoro večer cesta Novotného na Oravu viedla do Nižnej nad Oravou, do jednej z najväčších slovenských fabrík. Predpokladaný míting s pracujúcimi tejto vyše 6-tisícovej továrne na výrobu televízorov, ktorú riadil odborník českej národnosti pán Stoje sa nekonal. Pri výmene nočných smien (pracovalo sa na 3 smeny) tesne pred 22. hodinou niekoľkým dedinským ženičkám podal ruku. Bola medzi nimi aj moja mama.

Medzitým sa už v hoteli Goral na Oravskej priehrade pripravovala slávnostná recepcia. V salóniku na poschodí hotela bolo prestreté pre súdruha prezidenta a 30 vybraných ľudí na prízemí. V reštaurácii sa počítalo, že za slávnostnú tabuľu zasadne 140 až 150 osôb. Do rezervy bola pre vodičov a okresných a krajských policajtov pripravená aj reštaurácia Kotva.

Ešte v Nižnej sa nočný program Novotného zmenil,. On nebude v hoteli Goral ani večerať ani spať. Miesto jeho pobytu sa rýchlo odhalilo. Boli to nevyvetrané chatky Turčianskych strojární na Slanickej osade oproti reštaurácii Salaš.

Pred polnocou sa všetko zastabilizovalo. V rozsvietenej reštaurácii Kotva sa uvelebili šoféri a niektorí policajti. V salóniku hotela Goral boli nižší funkcionári a časť eštébakov. V jedálni hotela sa uvelebili a aperitívmi pripíjali držitelia osobitných priepustiek a členovia narýchlo prizvaných z súborov. Najhoršie dopadol doprovod a ochranka prezidenta. Takmer do rána, hoci prezident už spal, boli o hlade a smäde.

V chatkách a ich okolí musela byť zabezpečená bezpečnosť a ticho. A. Bugeľ,  vtedajší riaditeľ Turčianskych strojární v Trstenej ako správca chatiek, dirigoval obsluhu prezidenta a najvyšších okresných funkcionárov.

Nemožno sa čudovať, že recepcia bola dokonale spackaná. Šunka so syrom už naberali nežiadúcu farbu. Oštiepky, ovčí syr a korbáčiky prezident odmietol, jeden druh teplej minerálky a jeden druh malinovky nejaký tajný zo sortimentu vylúčil. Súdruhovi prezidentovi prišla na chuť pivo. Chudák, musel takmer hodinu čakať, kým čapované pivo v 12-litrovom hrnci z hotela Goral doviezli. Nikto z užšej suity ho nepil, stratilo nielen penu, ale aj teplotu. Novotný si nakoniec nechal doniesť fľaškové pivo Pilsner z auta, ktoré potom pod tečúcou vodou trochu schladili.

Prezident oravským funkcionárom nič nesľúbil. Región vnímal ako prevažne poľnohospodársky a už večer zdôrazňoval rozvíjať salašníctva, chov dobytka a ošípaných.

Na druhý deň, skoro ráno nepopulárny, večne zamračený, málo zhovorčivý, pýchou presiaknutý, na Slovákov tvrdo zazerajúci, skúpi na slová a besedy, vždy obklopený rotou ochrankárov, stihol ešte dôverčivých oravských funkcionárov definitívne zamraziť, keď si na raňajky vypýtal pohár čerstvého kravského mlieka, ktorého  sa samozrejme, podobne ako kvalitne načapovaného piva k takzvanej večeri nedočkal.

Neuveríte, čerstvo nadojené kravské mlieko, ktoré sa súdruhovi  prezidentovi na brehu Oravského mora neušlo, stalo sa po niekoľkých dňoch predmetom stínanie hláv. Z úrovne OV KSS. Ozajstní vinníci ako vždy vyviazli s čistým štítom. Hlavnou obeťou sa stal vtedajší predseda Jednoty spotrebného družstva Trstená Ján Melišík, správca hotela, ktorého na recepciu ani nepustili.

Bez dlhých rečí, bez fotografovania, bez objímania a a bozkávania sa politikov, ako vtedy bolo v móde, Novotný Oravu opustil.

V Martine bol pre neho aktuálny iný scenár. Tam sa opäť ako mnohokrát predtým pustil s nevídaným zápalom definitívne zraziť na kolena slovenský buržoázny nacionalizmus aj s jeho údajnými nositeľmi.

Odmietnutie symbolických darov v sídle Matice slovenskej bolo už len vyvrcholením jeho ješitnosti.

Slovenská politická reprezentácia, ale aj obyčajní ľudia Antonína Novotného definitívne odmietli. V januári 1968 ho vo funkcii prvého tajomníka UV KSČ vystriedal Alexander Dubček a o pár týždňov neskôr z funkcie prezidenta ČSSR  generál Ludvík Svoboda.

Žiaľ, kríza v KSČ a v spoločnosti pokračovala ďalej.