Veľmi mladý, ako baťovský učeň – predavač, som sa v roku 1949 do teba zaľúbil. Náhoda mi dopriala stať sa tvojím trvalým odberateľom.
Môj vedúci v predajni BAŤA prejavil záujem vstúpiť do radov strany a tak mu v rámci kandidátskej lehoty uložili získať jedného predplatiteľa denníka Pravda. Namiesto presviedčania ma rovno prihlásil na trvalý odber a dopredu zaplatil predplatné na jeden rok.
Tak som sa ja moja milá Pravda stal tvojím ctiteľom, vášnivým čitateľom a dlho jediným a najmladším odberateľom v rodnej obci. Veľkým formátom si vyčnievala z poštárskej tašky, v ktorej ťa naša skromná a úctivá „listonoška“ Justína ľahko našla. Dokonca ťa rada vytŕčala dedinčanom s poznámkou, že nastupuje nová éra a že sa jej netreba báť, lebo veď bude už lepšie.
Hoci ty, moja milovaná, si v povojnovom období prekypovala optimizmom, tá lepšia doba neprichádzala tak rýchlo, ako to zgniavený povojnový národ očakával. Povojnových škôd, ktoré mali prioritu bolo priveľa.
Húževnato si zvolávala ľudí do budovateľskej práce, do industrializácie agrárneho Slovenska, ale výzvy sa len ťažko napĺňali. Mnohí sa desili voči banským tunelom i oceľovým pilinám v nových strojárskych podnikoch. Na akcii „sedemdesiattisíc mužov do výroby“ si sa poctivo podieľala, avšak novorodiacemu priemyslu na Slovensku to nestačilo. Na pomoc prišli tzv. „Robkori“ – Robotnícky korešpondenti, medzi ktorých som sa vďaka novinárovi Schuttovi z Prievidze zaradil aj ja, hoci len v závodnom časopise.
Medzi menej publikovanú, ba až utajovanú menovú reformu v 1953, si zaradila rozsiahle reportáže venované úmrtiu Stalina a Gottwalda. Ani mimoriadnej udalosti z môjho rodného kraja – uvedeniu Oravskej priehrady do činnosti si nevenovala veľa pozornosti, hoci ju otváral predseda vlády Široký.
Suplovala si s roľníckymi novinami v socializácii dediny, kde Orava i Kysuce dlho zaostávali. Do poslednej chvíle, na rozdiel od dneška, si tajila realizáciu prestavby štátnej správy k 1.7.1960 s názvom „Nová územná organizácia štátu“.
Vrcholom tvojich publikačných aktivít bolo odhaľovanie kultu osobnosti po 22. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Verná pospolitému ľudu si verila, že kult vykape aj s jeho nositeľmi.
Nevykapal. Pozakrýval sa inými udalosťami. Najskôr ho pritúlil socializmus s ľudskou tvárou, ktorý padol za obeť normalizácii. Nástupu Dubčeka do vedenia strany si venovala mimoriadnu pozornosť, no len do chvíle vstupu spojeneckých vojsk na naše územie aby vraj ochránili naše spoločenstvo.
Neochránili. Socializmus sa rútil do zabudnutia, vystriedala ho nová demokracia, ktorá nám priniesla slobodu, voľnosť pohybu, zrušila hraničné rampy i štátostranu, aby nakoniec rozobrala štátny majetok. Na prvé miesto si aj ty v tom čase pochopiteľne zaradila voľnosť pohybu a slobodu slova, ktorá je mnohým nanič.
Ty Pravda, láska moja celoživotná, ako by si zo zmenenej situácie u nás i v Európe strácala orientáciu a menila sa na bulvár. Odmietal som bulvár, aj teba. Odmietal som všetky lichôtky o novej spoločnosti. Hoci som nemal vo všetkom pravdu, nezavrhol som ťa úplne. Stal som sa trvalým zákazníkom v stánkoch PNS.
V nových pomeroch, keď aj ty si sa prinavrátila k „normálu“ a svojou dôveryhodnosťou k denníku s jasným poslaním, ťa znova sledujem a poctivo čítam od prvej do poslednej strany. Znova s tebou začínam a končím deň. A nebanujem!
Za ten náš dlhoročný vzťah som cez teba spoznal mnoho dobrého i zlého. Zbožňoval som ťa keď si prekypovala optimizmom, ktorý bol moje náture vždy blízky. Oveľa ťažšie som znášal tie negatíva, ktoré hýbali tvojou novinárskou silou a mocou. Myslím si, že žabomyšie vojny spoločnosti skôr škodia ako pomôžu.
Nesmiernym prínosom pre všeobecný rozhľad boli a sú tvoje prílohy. Ešte aj dnes sa rád vraciam k odloženým „zbytkom“ tvojej Nedeľnej Pravdy, kde nájdem vždy niečo zaujímavé a poučné. Z dnešných príloh sú môjmu srdcu blízke najmä Víkendy a Krížovky.
Cítim sa tvojím dobrým priateľom a aj preto si kladiem za povinnosť povedať ti to, čo sa mi nepáči.
Myslím, že až priveľa priestoru poskytuješ tým, ktorí prelietavajú z jednej politickej strany do druhej. Pre mňa a zrejme i väčšinu našej pospolitosti takíto politici majú nulovú hodnotu.
Ešte stále v tvojej obsahovej stránke nachádzam príliš veľa negatívneho a pesimistického obsahu. Chápem, že „Slovač to žere“, no bez pozitívnych afirmácií a pozitívnych príkladov, ťažko budeme hľadať „nové tváre“, ochotné a schopné progresívne naštartovať nevyhnutné zmeny v spoločnosti.
Mám tiež pocit, že v niektorých prípadoch zastávaš jednostranný názor a už menej priestoru vytváraš pre iný názor. Napríklad taká voľba generálneho prokurátora by si zaslúžila oveľa väčší okrúhly stôl a širší priestor pre odbornú i laickú diskusiu.
Možno by si vedela rozšíriť rubriku Názor. Aby sa tu našiel priestor pre množstvo zaujímavých príspevkov, ktoré viac propagujú národnú spolupatričnosť a hrdosť, oslovia najmä mladšiu generáciu a v konečnom dôsledku rozšíria rady tvojich obdivovateľov.
Držím ti palce. Aby sa ti naďalej a ešte lepšie darilo. Moja druhá celoživotná láska, moja PRAVDA.