ORAVA

Narodil sa 30. októbra 1922 v Ústi, lokalite Žabinec ako prvorodený syn mäsiara a krajčírky.

Jeho rodisko po viac ako štvrť storočí pohltili vody Oravského mora. Matka, na rozdiel od väčšiny Usťancov a Slaničanov nehľadala nový domov na DOLNEJ ZEMI, usadila sa v blízkej Trstenej, kde jubilant žije, ba i aktívne pracuje dodnes.

S manželkou Máriou vychovali dcéru a troch synov. Rok po diamantovej svadbe jubilant ovdovel. Naďalej sa však často stretávajú na cintoríne, zvanom V POLI.

Stále mladý, svieži, zhovorčivý, priateľský, vždy ochotný, inteligentný a zároveň skromný, mimoriadne húževnatý a neskonateľne pracovitý, prispôsobivý a zmieriteľný ja Karol Balko – obyčajný a tým aj vzácny deväťdesiatnik.

Srdečne mu blahoželáme.

Veľa vody pretieklo korytom rieky Orava. Od chvíle, ako som opustil svoju rodnú dedinku spod priehradného múra, neskoršie škodoradostne prezývanú SAJGON.

V neveľkom chotári sa mi do pamäti najvýraznejšie zapísal PRISLOP. Tam sme, pred trištvrte storočím v zime spod medzí plašili poľné zajace
a v lete počítali kŕdle husí a hniezda bocianov v naprotivnom údolí Ustiansko – slanickej roviny. Fascinoval nás najmä Žabinec, nikdy nevysychajúca mokrina, plná žiab a nenásytných bocianov.

O málo rokov neskôr (ako chlapci) sme sledovali, ako v Lištiaku  (blízko Hámrov) ťažia štrk a lanovkou (pozri Slovenský film PRIEHRADA) prepravujú do betonárky,
kde za hrkotu mohutných miešačiek hotový betón vlievajú do šalungov budúceho priehradného múra.

Po mnohých rokoch ma do kráľovstva žiab, v mokrine naháňaných stále hladnými bocianmi i na dnes už sosnou prerastený PRISLOP prilákal môj
priateľ, jednoduchý človek a vzácny jubilant Karol Balko.

Žabiari (občania Žabinca) boli v Usti skôr zaznávaní, ako velební občania. Aj nášmu jubilantovi, potomkovi malých živnostníkov prischla prezývka Žabiar, ktorú malý Karol ťažko znášal. Nakoniec do žabieho kráľovstva ani nemal čas chodiť.

Od malička pričuchoval striedky i kôrky živnostníckeho chleba. Prvú suchú a ďasna drásajúcu kôrku musel na prach zomlieť už ako štvorročný. Hoci otca ešte ani poriadne nevnímal, keď mu ten náhle a nečakane zomrel. Po roku klasického smútku mu mama priviedla otčima, tiež mäsiara Voči počinu matky nemá ani dnes výhrady, ale prízvukuje (akoby pre súčasnú generáciu), že OTEC JE OTEC. Živému, talentovanému a nevšedným hlasovým fondom obdarenému mladíkovi sa obraz sveta viac zužoval. Dominantná pani domu – ctená a vážená matka nemala pochopenia pre mladícke úlety, Karol bol pri matke v čase i nečase, v lete i v zime na jarmokoch v Jablonke, či Nowom Targu, alebo na odpustoch v Bobrove, Hladovke, Habovke a Zuberci.

Vysnívaným a vymodleným osudom sa pre Karola stalo remeslo. Podľa matky a vtedajších zvyklostí má vraj ZLATÉ DNO. Hoci býval blízko chýrneho a uznávaného gymnázia, štúdia na ňom mu nebolo dožičené. Maturitu formou večerného štúdia si robil až po rokoch.

Karolovi po matke prišili krajčírsku profesiu. Aj pán Mokoš postrehol, že taký inteligentný a talentovaný mladík patrí do škôl. V odborných hudobných kruhoch ho pasovali za operného speváka. Jeho operná hviezda v ňom ožila vo veku osemdesiatosem rokov, keď naspieval CD Dusíkových šlágrov. Krajčírske remeslo mu tiež nebolo súdené. Rozmrvil ho novonastupujúci povojnový režim. Jemu i matke zobrali živnosti. Karol sa odrazu ocitol na pokraji ľudovo – demokratickej spoločnosti. Nebúril sa, nenadával, naopak poslušne sa prispôsoboval novým pomerom.

Na príkaz úradu práce nastúpil do novej fabriky KOVOHUTY Mokraď. Lenže on, akoby nepatril do nového monterkového sveta.

Vyučený krajčír neznášal oceľové piliny a kvílenie starých sústruhov, prejavoval iný uhladený, farebne i slovne a dekoratívne priliehavejší bontón. Jeho dekorom bola vrodená slušnosť, zdvorilosť a prirodzená inteligencia.

Napriek kádrovej závade (ŽIVNOSTNIK) sa presadil. Zapojil sa do znárodňovacieho procesu v obchode, keď sa dedinské predajne a krčmy včleňovali do spotrebného    družstevníctva. Bol to proces mimoriadne zložitý a náročný. Obchodné jednotky na dedinách boli umiestnené v rodinných domoch ich prevádzkovateľov. Vyžadoval si čestných
a statočných ľudí. Dnešný jubilant k ním bezpochyby patril.

V okresnom zväze spotrebných družstiev v Trstenej (teraz JEDNOTA) sa naše životné i pracovné cesty s Karlom Balkom spojili. Hoci o vyše desať rokov starší Karol si ma viac ako iných všímal (možno pre moju baťovskú profesiu, alebo ovládanie strojopisu, či jedinej kalkulačky /REMINGTON/, rovnako aj ja /neskôr jeho predstavený/ som svoj náklonnosť
orientoval na neho.

Nechcel som veriť, že tento priateľský a pozitívne ladený človek môže byť triednym nepriateľom. Ako nedávny vojak Vnútornej stráže som v Jachymove mal šance posúdiť, kto bol triedny nepriateľ a kto nevinne odsúdený.

Dnes po polstoročí priznávam Karol Balko bol triednym nepriateľom lenivých, neporiadnych klamárov a karieristov. V zložitých a ťažkých dobách novotvoriaceho sa družstevného obchodu sa naše povahy zbližovali a upevňovali. Karol bol vynikajúcim TMELOM medziľudských vzťahov. Bol nielen za každú vážnu vec, ale aj za každú srandu a zábavu.

V druhej polovici 50-tich rokov minulého storočia bolo pre obchod charakteristické znižovanie cien (na rozdiel od dneška), ktorému sa nikto (ani predseda)nemohol vyhnúť. Veľa sme si v tom období žili napr. aj pri naháňaní povinných dodávok vajec (kde boli Spotrebné družstvá jediným garantom výkupu). Spomínam si ako v jednu júlovú nedeľu sme doobeda obsadili celú lieseckú dolinu (a naháňali dodávky vajec) a po obede pod Halečkovou v Trstenej predvádzali módnu prehliadku v odievaní. V tom období bola módna
prehliadka v Trstenej priekupnícky čin. Náš jubilant ako odborný poradca a spolu moderátor bol pri tom. Prejavil sa pri obnove tradičných Martinských jarmokov. V období silného ťaženia režimu proti náboženstvu bola táto akcia viac ako sebevražda. Podobne, ako bravčové hody v hoteli ROHÁČ. Kto to kedy videl v čase biedy a problémov v zásobovaní organizovať hody s doprovodom cigánskej hudby, ziapal na koberci po mne Š. Tornary, tajomník OV-KSS. Šťastie pre mňa, prvý tajomník J. Chodur mi predsednícku
stoličku v JEDNOTE ponechal.

Karol bol pre každú novú vec nesmierne a rýchlo nažhavený. Raz z pracovnej porady zo Žiliny doviezol desať bochníkov plesnivého syra Rock – Ford ako novinku olomouckých
syrárov. Ako referent pre pohostinstva mal problém ich rozmiestniť. Pani Vnenková ako prvá syr (vraj splesnutý) vrátila. Zachránila ho p. Gajniaková z Bodegy Trstená, ktorá sa rýchlo naučila podávať ho ako trený syr. Po roku sa tento syr presadil takmer po všetkých pohostinstvách na Orave.

Raz sa nám Karol chcel pochváliť ako sa úspešne presadzuje ponuka kávy na našich dedinských pohostinstvách kde jej podávanie ešte neuzrelo svetlo sveta. V Tvrdošíne
i v Podbieli (až na nedostatky v servírovaní) bral úspechy, no v Zuberci sme pohoreli. Pani Bebejová (gazdová krčmárka v jednej ruke) obehla pol dediny, kým našla 20dkg
melty aby nás ňou uhostila. Múdry podpredseda z Bratislavy nakoniec p. Bebejovú pochválil. Klasická turecká (teraz vraj zalievaná) káva bola ešte v roku 1959 na mnohých dedinách málo známy osviežujúci nápoj.

Karol vždy bol a je humánny, mierumilovný a tolerantný človek. Kto ho bližšie nepoznal ani ho nepochopil. Neustále (najmä na ulici) svoj obrovský spevácky talent kompenzoval
pískaním. Keď ho niekto prerušil, hneď ho napadol poznámkou : ČO TY SIONISTA.  Pri tom akýkoľvek prejav nacionalizmu (či rasizmu) bol vždy pre neho cudzí.

Aj v násilnostiach bol, ako sa hovorí ĽAVÝ. Iba raz, po zriadení v poradí tretej SAMOOBSLUHY na Slovensku (v rámci Spotrebných družstiev) v bývalom konzume
v Trstenej. Pri jeho zriaďovaní mal nesmiernu radosť, dokonca i Š. Titru ako suseda presvedčil, aby prevzal funkciu vedúceho. Lenže po polroku aj jeho stále opakujúce manká načertili. Zistilo sa, že ani vedúci ani personál nekradne. Zlodejmi boli potkany, ktoré sa do Roháča, ba do samoobsluhy nasťahovali. V jednu sobotu sme na ne urobili záťah. Samozrejme vynikol Karol, ktorý zo 180 nepríjemných hlodavcov usmrtil najmenej polovicu. Tento údaj som doteraz nikomu neprezradil. Z osmých účastníkov trestného komanda
potkanov v raritnej SAMOOBSLUHE, vyparádenej zrkadlami žijeme už len my dvaja Karol a ja.

Občas som u Balkovcov prenocoval. Najmä vtedy keď sme s nastávajúcou išli do nového – širokouhlého – kina. Hoci sme boli tesne pred svadbou, morálka tej doby nám
nedovolila prenocovať  nastávajúcej (dnes sa odkladajú svadby, nie intímne vzťahy). Raz sa Karol prejavil ako vtipný hostiteľ. V priedsieni mi nechal deci pálenky, flašu piva a obložené žemle. Aby som vraj nešiel o HLADE a SMEDE späť. Lenže na schodišti do manzardky i v nej povykrúcal žiarovky a do postele strčil gumenú atrapu panenky používanej vo výkladoch textilných predajní. Prežil som aj túto nástrahu a ráno pri kávičke sme sa schuti zasmiali. Úspechy pracovného charakteru boli pre nášho jubilanta veľkým potešením. Výstavba nových predajní a pohostinstiev a ich kolaudáciach boli pre Karola sviatkom. Najväčšiu radosť mal z otvorenia vinárne Labuť, na Orav. priehrade ktorú sme zriadili v bývalej betonárke. Bolo to unikátne zariadenie na hladine Oravského mora. Často krát sme tam s Balkovcami chodievali. Škoda, preveľká škoda niekdajšej vinárne. Často sa v spomienkach vraciam k obdobiu pôsobenia v Trstenskej JEDNOTE. Vznikol v nej kolektív, ktorý vedel čo chce a ako sa k tom dopracovať. Náš jubilant bol vzácny tým, že  bol tiež pri dobrom i zlom, bol tmelom i balzamom, bol vlahou i slnkom nášho kolektív. Vedel dobre, že niektorým pohlavárom boli naše vzťahy tŕňom v oku. V tomto smere sme sa nezmenili. Ctíme a vážime sa navzájom stále a pri významnom životnom výročiu mu želám najmä pevné zdravie a ešte veľa chuti do roboty.

Pre Karola bola pestrá a zložitá aj druhá polovica minulého storočia. Najskôr sa zaradil do výrobného podniku ZTS Trstená ako vedúci závodného stravovania. Prejavil t svojho
obchodného ducha a manažérske schopnosti. Bezosporu sa kvalita a úroveň stravovania vo fabrike zvýšili.

Medzi tým ho obvinili a dokonca aj odsúdili za pašovanie STRIEBRENKY z Poľska. Išlo (v tom období) o mimoriadne lukratívny materiál pre maliarov, ktorý v chalupe Balkovcov našli pri domovej prehliadke. Možno Karolová matka vedela o celej veci viac, on sám sa na túto tému odmietal zhovárať a (podľa mňa) celú vinu zobral na seba. Bola to pre neho asi tá najtvrdšia kôrka nahorklého chleba.

Aj v tomto prípade sa zachoval čestne a statočne. Zobral celú ťarchu na seba, uchránil matku a z väzby vykúpil milovanú manželku. S pribúdajúcimi rokmi už dávno zabudol na svoje detské a chlapčenské sny. Žiadne vyššie štúdium ekonómie alebo práva, žiadne konzervatórium (hoci talentom prekypoval), veď prišla rodina a stačila aspoň maturita. Prišla nakoniec spoločenská objednávka, ktorú napísal vtedajší primátor mesta Trstená RsDr V. Schifferdecker. Aj on bol jeden z mála tých, ktorý nemali Karola za triedneho nepriateľa,
ktorý odhalil v ňom silný morálny a organizačný potenciál. Karol sa stal vedúcim prevádzky mesta Trstená. Zdôrazniť treba, že s BOHATÝM VENOM: štyri lopaty, 1 fúrik (presnejšie rozheganá taliga) a traja polo –invalidní dôchodcovia. K bohatému venu primátor pridal ešte aj blahoželanie.

Ako mnoho iných vecí bral Karol aj novú pozíciu s nadhľadom a úsmevom. Ustiansky ŽABIAR bol pre rodných (podobne aj ja) Trstenčanov ĎAD a preto nemohol a ani nesmel
sklamať. Za osemnásť rokov svojho pôsobenia v spojených funkciách vedúci – riaditeľ – manažér –zásobovač – dopravný –úkolár -normovač – projektant – rozpočtár – kreslič – pisár ba i poštár vybudoval zveľadil a hospodársky NA NOHY postavil mestskú stavebnú organizáciu, ktorá napomáhala nielen rozvoju mesta, ale i Oravy.

Počas jeho pôsobenia v prevádzke mesta sa postavili, zrekonštruovali, alebo zmodernizovali najmä: Dom smútku, telocvičňa, dve materské školy, Ľudová škola umenia, predajne a pohostinstvá Jednoty v okrajových častiach mesta rôzne sklady a prístavby, hotel Skalka, rekonštrukcia starého bitúnku a množstvo drobných udržbarských  prác.

Pri odchode do dôchodku mestu zanechal mnoho násobne väčšiu hodnotu akú mu pridelil niekdajší primátor.

Vytvoril malý stavebný podnik so všetkým nevyhnutnými profesiami. V čase keď každý mal prácu nebolo to jednoduché.

Niekdajší (podľa niektorých papalášov) triedny nepriateľ mal cieľ a zmysel pre sociálne a kultúrnospoločenské podujatia pre svojich zamestnancov. Boli to každý rok sa opakujúce športové podujatia s deťmi a guláše v Oraviciach ale i zájazdy do Ruska (Moskva), Rumunska (k moru) do Poľska (Waršava, Czentochova) a viackrát (v rámci družby) do Třebiča (ČR).

Podľa mňa štvrtú vysušenú kôrku chleba zomieľa bývalý ŽABIAR vo svojom srdci od chvíle, ako si jeho milovanú manželku Máriu PÁN povolal k sebe pár mesiacov po DIAMANTOVEJ svadbe.

Karol najťažšej skúške života nepodľahol, nepoddal sa, odoláva statočne ako vždy v zložitých chvíľach života.

Šarmantná tiež vždy usmievavá, prívetivá, zhovorčivá a vtipná Marienka stála vždy pri ňom, podobne ako on pri nej.

Často humorne spomínal, ako ju DOBÍJAL počas častých ciest zo Žiliny. U Kozáčikov v Hornej Lehote ju raz hľadal v obchode. Nakoniec sa predsa len stretli a štastlivo to dotiahli za brány diamantovej svadby.

V jej láske, odkaze a spomienkach Karol dostáva nové impulzy do života a požehnanie ich napĺňa.

Do ďalších rokov života ti fandí a drží palce Tvoj priateľ

Vlado Kozubík s manželkou Jankou