(akoby fejtón)
Nie ! Nie ! To už nemôžem zatajiť, hoci som sa v živote toho dosť natajil. Polovicu spisov som mal „tajných“ a tretinu „prísne tajných“. Len tri z dvanástich šanónov boli verejné. V prvom som ukladal došlú a v druhom odoslanú poštu. Do tretieho som občas odložil ťapku, ako úplatok z výkonu funkcie. Dlho som mával tento šanón utajený, až dovtedy, kým ho papaláši neodhalili. Potom sa naučili ku mne častejšie chodiť, vždy chceli vidieť tajný šanón.
Zachránila ma nežná. Vykopli mňa, i papalášov. Zaviedli nové pravidlá, zvýšili a neskôr zrušili limit prepitného fondu. Teraz mi nezávislý prihral fantastickú ponuku. Tridsať miliónov som nemal na podnikovom účte ani vtedy, keď som na Orave začal stavať prvý, či druhý, ba ani tretí hotel. Vtedy papaláši (rovnako ako teraz) tiež zvažovali o rozvoji cestovného ruchu. Lenže (ako i teraz) peňazí na jeho rozvoj nebolo.
O ponuke som informoval kompetentných i nekompetentných. Všetci sa ku mne (ako voľakedy papaláši) hlásili. Manželka bola proti, deti a vnúčatá, ba i švagor č.1 a švagor č.2 boli za. Dokonca ma povzbudzovali, že si v pokročilom dôchodku ( na rok oslávime s manželkou dokopy 160 rokov) pomôžeme.
Z kompetentných ma hlava štátu (vraj má plnú hlavu Čenteša) odkázala na hovorcu. Hlava vlády „jedno“ „jednoznačne“ pritvrdila, že už len dosluhuje a s politikou skončila. Podľa úradujúceho predsedu parlamentu mám vraj počkať, ako rozhodne ústavný súd. Na ten som sa z princípu neobrátil ( nemám právnické vzdelanie), rovnako i na spolitizovaný a na mafie prepojený vrchný súd z jednoduchého dôvodu: predsedu (ktorého ani ja nemám rád) tam dosadil veľactený a zatracovaný „tatko štátu“ a jeho post upevnil najdôverihodnejší ľavičiar .
Dlho som rozmýšľal či sa (ako ľavičiar) obraťiť aj na „doprava“ orientovaných. Miky mi položil priamu otázku „koľko z toho dám pre jeho stranu“. V kresťanskej boli všetky špičky zaneprázdnené a s hovorcom policajného ministra som pre zmenu bol zasa zaneprázdnený ja. Vodca liberálov bol práve za veľkou mlákou (asi kupoval nové balóniky, ktoré vydržia viac ako 18 mesiacov). Na budovateľa mostov nemám kontakt a z D. Kubína do Šamorína je príliš ďaleko.
Ten nezávislý zabávač úcty strateného parlamentu mal voči mne jedinú požiadavku, „zúčastniť sa na detektore lži“. S radosťou, vykríkol som tak silno, že dobre počul nielen on, ale i poľskí a maďarskí lyžiari na Kubínskej holi (bývam pod ňou, čoby kameňom dohodil).
A kde máš ten detektor, pýtam sa familiárne, prídeme celá rodina, celá ulica ba i celé mesto. Keď to hodíme na internet, príde celé Slovensko. Nevadí, ak Gorila i Sasanka puknú od závisti. U nás predsa každý každému niečo závidí.
A tebe (hovorím mu presvedčivo) to pomôže prekrúžkovať sa dopredu. Ba i tvoj pravý bok môže vojsť do snemu. Nevadí, ak len na pár týždňov. Zbabelci, ktorí sa naľakali detektora môžu si (prepitujem ) poutierať zadky, v parlamente sedieť nebudú. Zbadal som, že nad mojim návrhom uvažuje. Aby nebodaj nevycúval ,pokračujem, že najlepšie by bolo detektor osadil do Slovenského Ríma, bude ho mať pod palcom, voliči sa budú báť klamať a nakoniec Oravci majú v Trnave a okolí mnoho príbuzných a známych – vysťahovalcov zatopených dedín, kde sa teraz rozťahuje Oravské more. Priznám sa, sám by som rád detektoroval v blízkosti „ bielych andelov“. Kde som už chodieval, keď geniálny Lacko K. začal cikať do plienok. Keď už som cítil, že sa dohodneme, zapraskalo v telefóne a spojenie sa prerušilo. Asi nás napichli na to nove mnohomiliónové odpočúvanie. Nevadí. Pôjdeme spoločne (celá rodina, ulica, mesto, región, ba celé Slovensko na detektor lží. A potom (ako za totality) aj k volebným urnám. Aby ani jeden hlas nechýbal.