ORAVA

V roku 1946 nám drevenicu i bránu gazdovského domu (bývali sme v strede dediny) oblepili predvolebnými plagátmi, nebohý otec sa vtedy veľmi nahneval a dva plagáty strany demokratov (číslo 2) a dva plagáty strany komunistov (číslo 3) postrhával. Nahneval sa aj pán učiteľ katolíckej jednotriedky, že jeho kontrastné výplody povojnovej osvety vyšli nazmar.

Predvolebná kampaň sa až na drobné hádky v krčme (v susedstve)a na hanlivé reči z oboch táborov na hlavu môjho otca prakticky skončila. Zostávajúce tri politické strany nemali šancu vo voľbách uspieť. Robotníckej triedy v obci nebolo (hoci už bežala výstavba Oravskej priehrady), agrárnici nemali erodovaných lídrov a pojem „liberáli“ vtedy ešte ani pán učiteľ neovládal.

Výsledky volieb skončili podľa očakávania. S výrazným náskokom voľby vyhrala DS (číslo 2)

Dlhé roky (najmä posledné) nás predvolebná propaganda obchádzala. Z drevenice sa totiž odsťahovali aktuálni voliči do susedného i vzdialeného mesta. Na autobusovej zástavke ( pri našom dome) už nevyčkáva  40-50 ľudí, nemajú (za prácou) kde cestovať. Tých pár podnikateľov prefrčí okolo domu nepovolenou rýchlosťou bez toho, aby sa na drevenicu, alebo bránu čo i len pozreli.

Napriek tomu sme pri náhodnej návšteve môjho rodiska (a cintorína) s manželkou našli pred voľbami  2006 na bráne letáčik aj s fotografiou B. Bugara. V dedine  pod múrmi Oravskej priehrady mal matador maďarskej menšiny jediného ctiteľa a voliča. J.K mi krátko po voľbách odôvodnil svoj počin:  „volil som menšie zlo a to je moja vec“.

Čudne a zároveň  (po slovenský) typické. Človek ktorého KDH ( predtým) na dve volebné obdobia posadilo do lavíc Slovenského parlamentu, nevolil svoju stranu, ale „ VRAJ MENŠIE ZLO “.

Priveľa čiernych miest mali voľby za vlády komunistov ale ruku na srdce. Tak, ako mnoho čiernych škvŕn dnes je „ VRAJ PRÁVNE ČISTÝCH“ aj vtedy boli voľby právne čisté. A nielen to ľudia našej dediny odvolili vždy najneskôr do 10. hod. a boli na to hrdí.

V roku 1946 mali (aj) moji rodičia možnosť vybrať si z dvoch politických strán. Naša generácia mala už len jednu alternatívu. Vo väčšinovom systéme sme však vedeli ktorú konkrétnu osobu volíme, čo od nej môžeme očakávať.

Preto ma prekvapujú pútače na protestoch proti Gorile, vraj KOHO VOLIŤ ? (nemáme koho voliť). To predsa nie je pravda. Ja, moja žena, naše deti a ich partneri, ba i (moje) naše vnúčatá  tak ako moji rodičia (v r. 1946) máme dve alternatívy :  I. STABILITU;   II. ZLEPENINU.  Ja i celá moja rodina volíme stabilitu, lebo máme už po krky toho nekonečného hašterenia.